KTO SOM?
Som dcérou, vnučkou, sestrou, sesternicou a kamarátkou.
Kto som a aká som by možno mohli hovoriť mnohí.
Môj život začal v neveľkej nemocnici v mestečku na juhozápadnom Slovensku.
Šaľa. Tam sa všetko začalo.
Mama sa rozhodla darovať mi krásne meno, ktorého vlastníčkou je aj ona sama.
( Asi predpokladala, aké výhody to prinesie v budúcnosti s poštovými zásielkami. )
Klaudia.
Bola som milé, kučeravé, tmavé dieťa.
To sa však rokmi radikálne zmenilo.
Milá som však ostala. Asi. :)
Keď som mala 2 roky, presťahovali sme sa do rodného mesta môjho otca.
Bratislava.
V skratke: škôlka, základná škola, tanečná, výtvarná, výlety, kamaráti.
Najkrajšie detstvo.
Som vďačná za to, v akom období som sa narodila.
V akom období som vyrastala.
Celé dni vonku.
Počítač som videla prvý krát asi ako 11 ročná.
Na internete prvý krát ako 13 ročná.
V 13 rokoch prišiel ďaľší zvrat v mojom živote. Sťahovanie.
Naspäť do rodného mesta. Do Šale.
A to bola tá najlepšia vec, aká sa mohla stať.
Veľká rodina, kamaráti, zmena základnej školy, neskôr stredná škola v Nitre, láska, párty, vysoké školy...
Poporiadku.
V Nitre som úspešne vyštudovala za kozmetičku - vizážistku.
Nieže by som po tom zrovna v živote túžila, ale nebola som najlepšou žiačkou.
A bola v tom kreativita.
Rozhodovala som sa medzi fotografkou a kozmetičkou.
Rozhodnutie padlo na kozmetičku, pretože tá bola ukončená maturitou. Tak som tu.
Vyučená kozmetička s maturitou.
No stredná škola mi nepomohla k tomu, aby som túto prácu milovala.
Naopak. Zhoršila to.
Rozhodla som sa, že skúsim vysokú školu.
Nečakal to nikto, že práve ja budem mať záujem v štúdiu pokračovať.
Na vysokú školu som sa prekvapivo dostala. No tiež to nevydržalo príliž dlho.
Vydržala som jeden semester. Študovala som prekladateľstvo v Bratislave.
Taliančina. Chorvátčina. Slovinčina. Slovenčina.
Naložila som si viac, ako som uniesla.
Ale život ide ďalej.
Nejaký čas som bola doma, neschopná nájsť si stálejšiu prácu.
Skúsila som vysokú školu znovu. Čo ak ... ?
A vyšlo to.
Trnava.
Etika.
Jedno z najlepších rozhodnutí môjho života.
Áno, možno sa pýtate tak ako mnohí pred vami. Čo s týmto odborom ďalej?
To je ťažká otázka.
Právnik nemusí byť právnikom.
Pedagóg nemusí byť pedagógom.
Baví ma to.
Mám skvelých spolužiakov. Učím sa veci, ktoré ma zaujímajú.
Nechodím do školy s nechuťou. Naopak s túžbou získať nové informácie.
A o tom to je. :)
Vysoká škola ponúka veľa možností.
A ja som jednu využila.
Program Erasmus.
Som tu.
V Olomouci
Jeden semester, so spolužiačkou.
Je to tu perfektné.
Nová skúsenosť.
Spoznávanie úžasných ľudí.
Prvý krát prekročenie svojej pohodlnosti a spoznávanie života.
Starosť o seba samú.
Podstatnú časť môjho života som však ešte nespomenula.
LÁSKA.
ON.
Môj milovaný priateľ, ktorý ma robí šťastnou už celých 6 rokov.
Môj život je úplny len s ním.
Akým smerom sa bude môj život uberať, to neviem.
Ale teším sa, lebo život je jazda, tak si ho užime so všetkým, čo príde do cesty. :)
Majte sa krásne ♥
